Uvedenie Hondy Fireblade na trh pred 30 rokmi zmenilo pravidlá hry. Z modelu CBR900RR sa rýchlo stala kultová klasika na ceste, no v dôsledku predpisov pre preteky trvalo dlhé roky, kým bola Honda schopná dosahovať úspechy na pretekárskych okruhoch.

Vtedajšie predpisy pre preteky majstrovstiev sveta superbikov zvýhodňovali dvojvalcové stroje. V 90. rokoch Honda pretekala so slávnym modelom RC45, no až prechod na dvojvalec VTR1000 jej umožnil v roku 2002 získať vytúžený titul. V roku 2004 bol predstavený model CBR1000RR a konečne sa zdalo, že je reálna šanca na úspech stroja Fireblade konečne na dosah.

Motocykel sa okamžite stal hitom na trati a nováčik Chris Vermeulen z tímu Ten Kate vyhral štvoricu pretekov. Honda obsadila druhé miesto v hodnotení výrobcov a víťazstvo Tohru Ukawu na slávnych 8-hodinových pretekoch v Suzuke bolo pre stroj výborným vstupom na svetovú scénu.

„Prvý raz som na stroji Fireblade jazdil v roku 2000 na šampionáte UK Superstock. Bol to model 929 a veľmi sa mi páčil,“ hovorí Austrálčan. „Vyhral som na ňom zopár pretekov a potom som niekoľko rokov jazdil na modeli 600 Supersport. Keď som sa v roku 2004 vrátil k „bladu“, išlo o model s objemom 1000 cm3. Stroj na mňa urobil skvelý dojem! Bola to moja prvá sezóna v pretekoch majstrovstiev sveta superbikov a pracovali sme na úplne novom motocykli.

„Tieto stroje boli prvé pretekárske modely Fireblade na svete a na začiatku sezóny to bolo naozaj cítiť. Elektronický tlmič riadenia nespolupracoval s riadiacou jednotkou motora ECU, diely kapotáže na stroji nesedeli a na niekoľkých pretekoch sme ich dokonca uchytávali lepiacou páskou. Spravili sme však kus dobrej roboty a v druhom kole sme na okruhu Phillip Island získali dve pódiá. Vyhral som v Silverstone a napokon som v sezóne získal 4 prvé miesta. Do konca zostávali troje pretekov a ja som viedol v klasifikácii jednotlivcov.

„Motocykel sa vyznačoval predovšetkým mohutným krútiacim momentom a výkonom. V tých časoch ešte neexistovala elektronika, preto sme nemali kontrolu trakcie ani brzdenie motorom. V každom prevodovom stupni som mal k dispozícii vyše 200 koní. Bolo skvelé, keď som ten výkon dokázal využiť, no nie vždy sa mi to podarilo. V Monze v roku 2004 sme boli prvým superbikom, ktorý dosiahol rýchlosť 200 mph na tej najdlhšej rovinke. Motocykel však nebol dokonalý. Bol trochu ťažký, čo sťažovalo zmeny smeru jazdy, vždy to však bol stabilný stroj.

„Počas 2 rokov môjho pôsobenia v tíme sa motocykel výrazne zlepšil. Myslím si, že na konci roka 2005 sme mali najlepší stroj v pretekoch, hoci šampionát vyhral Troy Corser. Tento model je stále jedným z mojich obľúbencov, hlavne preto, že to bol môj posledný plne analógový stroj, ľahko sa s ním jazdilo a užil som si s ním veľa zábavy.“

V roku 2005 ušiel Chrisovi Vermeulenovi titul len o vlások v súboji s Troyom Corserom. V nasledujúcej sezóne si Vermeulena vyžiadali do pretekov série MotoGP a nahradil ho bývalý majster sveta James Toseland. Angličan získal titul šampióna v roku 2007 a potom nasledoval Vermeulena do seriálu MotoGP.

Tím Honda Racing Corporation sa na majstrovstvá sveta superbikov vrátil už pred tromi rokmi a projekt teraz nabral úplne nový smer. So svojimi dvoma juniorskými jazdcami zvýšil tím HRC v roku 2022 agresivitu. Iker Lecuona prichádza s dvojročnými skúsenosťami zo seriálu MotoGP, zatiaľ čo Xavi Vierge má na svojom konte vyše 100 štartov na pretekoch Grand Prix. So zmenou prichádza aj istá miera rizika, ale s Léonom Camierom na čele je tím presvedčený, že talent môže prevážiť nad neskúsenosťou s jazdou na továrenskom stroji.

Pri oznámení mien jazdcov Camier, veterán, ktorý má na konte vyše 200 štartov na majstrovstvách sveta superbikov vyhlásil, že stroj ostane strojom a dobrý jazdec sa mu dokáže prispôsobiť. Títo dvaja juniori ukázali svoj talent, teraz ich musíme pripraviť na novú sezónu.“

Projekt sa začal koncom roka 2021, Lecuona však zažil bolestivý začiatok sezóny. Pri náraze vo vysokej rýchlosti utrpel zlomeninu prsta, čo ho prinútilo vynechať záverečný deň testovania. Stratený čas na trati je ťažké bremeno, ktoré musí znášať v tejto fáze tréningu na superbiku. Španiel, ktorý zaujal v druhej polovici ročníka 2021 pretekov MotoGP, by sa mal tento rok presadiť.

Keď sa tím HRC vrátil na štart, jeho tím prekypoval skúsenosťami z pretekov Grand Prix, chýbalo mu však hlbšie poznanie superbikov. Akékoľvek rozhodnutie so sebou nesie riziko, ale teraz, keď skúsený Pete Jennings vedie tím Lecuona, má Camier možnosť začať začleňovať do projektu ďalšie skúsenosti so superbikmi. Môže to byť len dobrá vec.